Ako sa z Juraja stal bezdomovec

Juraj sa narodil v roku 1955, vyštudoval strednú školu /SVŠ/, hovorovo ovláda anglický a nemecký jazyk, nebol ženatý a nemá deti.

V živote prešiel niekoľkými zamestnaniami, naposledy robil na colnom úrade v Bratislave. Mal svoj byt na Závadskej ulici v Rači až do doby kedy prišiel o zamestnanie. V tej dobe prepísal byt na svojho brata a ten za neho platil nájom. Po pár mesiacoch mu brat povedal, že nevládze platiť nájmy v dvoch bytoch a ten Jurajov sa musí predať. Tak sa aj stalo v roku 2009. Od tej doby prespáva kde sa dá, momentálne je to v opustenom dome na Osmej ulici pod Kamzíkom.

Život na ulici začal tým, že predával časopis Nota Bene, neskôr k tomu pribudol aj dôchodok vo výške 230 euro. Momentálne nie je schopný nájsť si žiadnu prácu a tak žije z milodarov. Veriaci z komunity Svätého Egídia mu raz za týždeň dajú obložené chlebíčky alebo rohlíky. Ľudia čo ho poznajú resp. turisti mu občas dajú peniaze, gastrolístky, niektorí jedlo alebo kávu. Juraja nikdy neuvidíte žobrajúceho v hlbokom predklone s čiapkou položenou pred sebou, tak ako to majú vo zvyku bezdomovci, ktorí trávia svoj čas v centre Bratislavy. Jeho rajón je na Rudnayovom námestí a jeho blízkom okolí. Neholduje alkoholu a nefajčí, ale celkom určite ho vždy uvidíte s knihou v ruke. Zaujíma sa o hudbu, aj o tú vážnu. Viac ako darované peniaze si váži dobré slovo, ktoré s ním utratia ľudia, pre ktorých sa Juraj stal symbolom hrdosti a slušnosti i v tejto pre neho ťažkej situácii.

Keď som sa s ním ostatný raz lúčil mal v očiach slzy a zároveň radosť z nádeje, že sa pri ňom zase zastavím na kus reči.

‍