Stála za oknom

Tereza Nižňanská sa narodila v Bratislave a vyrastala v Petržalke. Študovala na gymnáziu Matky Alexie. Následne na FiF UK marketingovú komunikáciu. Momentálne študuje psychológiu na Trnavskej univerzite. Pracuje pre cestovnú kanceláriu ako IT projektová manažérka. Okrem toho sa venuje mladým ľuďom so záujmom o projektové riadenie prostredníctvom iniciatívy Young Crew.

V minulosti si aktívne športovala. Prezraď, čomu si sa venovala?

Vystriedala som viacero športov - plávanie, capoeira, kanoistika a softball. Nakoniec som zostala pri posilňovaní. Desať rokov som sa venovala silovému trojboju, z toho päť rokov súťažne. Za ten čas sa mi podarilo dosiahnuť niekoľko slovenských, európskych a jeden svetový rekord v benchpresse - tlaku na lavičke. Môj najvyšší výkon bolo tréningových 120 kg pri telesnej váhe 60kg.

V roku 2017 si sa mala zúčastniť na Svetovom pohári v benchpresse. Nakoniec si tam nešla. Prečo?

V máji 2017 mi diagnostikovali zhubný nádor. Po operácii a následnej rekonvalescencii som začala postupne s tréningami, bolo to však veľmi náročné. Šlo to pomalšie, než som predpokladala a už mi to neprinášalo radosť. To, čo mi ten šport dlhé roky dával, zrazu prestalo fungovať.

Čo ti dal tento šport resp. športovanie do života?

Veľmi veľa. Disciplínu, zanietenie, pocit, že človek dokáže všetko, ak robí to robí s láskou a vášňou. Zistila som, že zvládnem viac, než si myslím, ak mám okolo seba ľudí, ktorí mi veria (niekedy viac ako ja sama sebe). Myslím, že to zo mňa rozhodne spravilo silnejšieho človeka - hlavne psychicky. Súťaženie pre mňa nikdy nebolo o vyhrávaní, ale o prekonávaní vlastných hraníc. Po operácii som sa vrátila k jóge a jazdeniu na koňoch. Zistila som, že ma to viac uspokojuje. K trojboju som sa už nevrátila.

‍
Pracovala si v rádiu SiTy. Na akej pozícii a čomu si sa venovala?

V rádiu som brigádovala jedno leto, keď som mala 15 rokov. Najprv som robila dopravné spravodajstvo a potom som mala na starosti dopoludňajšie vysielanie. Dostala som sa tam úplne náhodne. V rámci školských aktivít som dostala úlohu odvysielať upútavku na zbieranie šatstva pre potrebných. Chvíľu som pozorovala vedúceho vysielania spoza okna. Ako on povedal - “Stála za oknom, prišla z ulice”. V priebehu polhodiny som natočila spot, ako sa hovorí na prvú. Odvysielali ho a ponúkli mi prácu speakerky.

‍

Máš v pláne navštíviť Aljašku. Čo ťa tam láka?

Aljaška je môj cestovateľský sen. Najviac ma láka divoká, nespútaná príroda. Na Aljaške je toľko krásnych miest, scenérií a národných parkov, že rozhodne je čo objavovať. Okrem toho píšem knihu a veľký podiel na inšpirácii má práve aljašská divočina, ktorá je základom pre dej. Chcela by som to vidieť a precítiť naživo. Cestu na Aljašku mám naplánovanú na rok 2021.

Ktoré krajiny si už v živote precestovala? Kde sa ti páčilo najviac?

Bolo ich veľa, nemám to spočítané. Za posledné tri roky som prešla 24 krajín. Bola som na Srí Lanke, v Japonsku, USA, v zimnom Fínsku, na Novom Zélande, Fiji, Maroku. Precestovala som Európu. Tento rok sa chystám znovu do USA. Najradšej mám naše lesy a do Škandinávie môžem ísť kedykoľvek a stále je to rovnako krásne. Za srdce ma zobrali národné parky v USA a gastronómia v Japonsku.

Aká si bola ako dieťa? Spomenieš si na nejakú príhodu z tohto obdobia?

‍Bola som veľmi divoké dieťa. Veľa som behala po vonku, stále som mala niečo dochrámané, odreté alebo zlomené. Veľa som čítala, písala, fotila a kreslila. Od základnej školy som vydávala nejaké (aj školské) časopisy. Hrávala som na flautu a neskôr na saxofón. Chodila som na výtvarnú a hrávala som počítačové hry. Často sme  s kamarátkou Monikou chodievali k Dunaju, kde sme tvorili, písali a hrali sa. Raz za čas ma poslala postaviť sa na kameň, že ma odfotí a sľúbila, že ma nezhodí. Vždy som v tej vode skončila a šla mokrá domov, ale vždy som sa na ten kameň znovu postavila.

‍
Čo robíš vo voľnom čase, aké máš záľuby?

Snažím sa byť čo najviac s rodinou - s priateľom a so synom. Veľa čítam a píšem, počas semestra trávim soboty v škole. Keď je čas, ideme niekam na výlet, na chalupu, cestujeme, inak chodievam behávať. Snažím sa robiť menej vecí, pravda je taká, že by som toho chcela robiť viac /smiech/. Po zime trénujem s koňmi.

Máš v niekom svoj životný vzor?

Asi nemám. Veľa sa o živote učím od priateľa. Vzorom sú mi aj všetci tí, ktorí svoj život žijú úprimne a s láskou. Vážia si život a neustále na sebe pracujú a rozvíjajú sa. V rôznych sférach sa inšpirujem rôznymi ľuďmi.

‍
Aké máš plány do budúcnosti?

Menej sa stresovať plánmi a viac si užívať to čo život prinesie.

Čo by si chcela odkázať ľuďom na Slovensku?

Nech sa neboja otvoriť oči a zistiť, čo im robí radosť. Nech sú sami sebou a úprimní. Nech sa majú radi a žijú tak aj svoj život.

Tvoj obľúbený citát, životné motto?

Skôr ako citát mám rada báseň od Rudyarda Kiplinga - If v pôvodnom znení.

‍