Náhody neexistujú. Nič, čo sa nám v živote deje nie je náhoda.
Čítať ďalej
Už od detstva som mal vzťah ku grafickému umeniu. Najskôr to bolo kreslenie, potom maľovanie. Na strednej škole prekresľovanie rockových skupín cez meotar a domaľovanie postáv k fotografiám tvárí spolužiakov na maturitnom table.
Najviac ma však zaujímali fotografie ľudí zachytených v rôznych situáciách. Obdivoval som ich dlhé roky až som dospel k záveru, že práve toto chcem robiť. Začal som sledovať tvorbu domácich i zahraničných majstrov tohto umenia, radil som sa so skúsenejšími. Bolo to obdobie, ktoré ma formovalo kým som sa začal venovať pouličnej fotografii, ktorú považujem za najťažšiu ale i najzaujímavejšiu kategóriu medzi fotografiami.
Prečo to robím?
Ulica mi ponúka nekonečné množstvo situácií, ktoré sú neopakovateľné a chcem sa o tieto zážitky podeliť so svojim okolím a priateľmi. Mám rád ľudí so všetkými vlastnosťami a emóciami. Nemôžete robiť pouličnú fotografiu a nemať rád ľudí, oni to okamžite vycítia. Pri každodenných potulkách spoznávam mnohých ľudí. Zistil som ako funguje život v mojom meste.
V ľudských tvárach je napísaných mnoho príbehov, bolesti, radosti, smútku, šťastia. Toto je to čo chcem na mojich fotografiách zväčniť a zanechať ďalším generáciám.
Fascinuje ma jedinečnosť okamihu doby, v ktorej žijeme.