Architektka s adrenalínom v krvi

Čítať článok
Anton Zorád
Čítať príbeh

Milovníčka adrenalínových akcií Pavla Galbavá sa narodila v Bratislave a v tomto meste aj žije. Vyštudovala bakalárske štúdium na Fakulte architektúry a inžinierske štúdium na Stavebnej fakulte STU. Živí sa ako záhradný a krajinný architekt.  

Máš vlastnú obchodnú spoločnosť. Ako si ju získala?

Figurujem ako spolumajiteľ a konateľ v rodinnej s.r.o., v ktorej vykonávam samostatne svoju činnosť. Vďaka za podporu patrí mojej rodine.

Akou činnosťou sa zaoberáš v tejto spoločnosti?

Projektujem a spolupracujem s viacerými ateliérmi, záhradnými a krajinnými architektmi, stavebnými architektmi, realizátormi, závlahármi. Skvelí ľudia, ktorých si vážim a od ktorých sa zároveň aj veľa učím.

Aký je tvoj vzťah k životnému prostrediu?

Významný. Záleží mi na ochrane životného prostredia.

Ktoré miesto na Slovensku je tvojmu srdcu najmilšie a prečo?

Stredné Slovensko, okolie Tekovskej Breznice, Orovnice, Brehov, Hronského Beňadiku. Táto oblasť je súčasťou môjho detstva. Ľudia s veľkým dobrým srdcom, krásne hory a príroda.  

Je Bratislava mesto, ktoré ti poskytuje všetko čo potrebuješ k spokojnému životu?

Áno. Aj k nespokojnému /smiech/ . Snažím sa všímať si a podporovať to, čo prispieva k spokojnému životu.

Adrenalínové akcie patria k tvojim obľúbeným činnostiam. Čo ťa k nim priviedlo?

V rámci výletu počas študentskej stáže v Grécku sme prišli ku Korintskému prieplavu, kde sa skáče bungee jumping. Nádherná tyrkysová voda, úzky prieplav vedúci cez vysoké útesy, lode, slnko...Zhodnotila som, že idem do toho. Nachystali mi výstroj a zrazu začala celá partia odrátavať po anglicky 10, 9, 8…..2, 1. A ja som letela 70 metrov.

Mala si vraj nevšednú oslavu svojich narodenín. Povedz nám o tom viac.

Kamarátky som pozvala na oslavu: lezenie na komín v Pezinku. A tak v deň oslavy šesť mladých žien z našej partie vyliezlo na 110 metrový komín. Z toho sme po vylezení dve skočili bungee jump a štyri zliezli po náročnom výstupe po opačnej strane komínu opäť na zem. Vážim si ich kamarátstvo, podporu, vnútornú silu, odhodlanie, odvahu a športový prístup.

Máš v tejto tvojej obľúbenej činnosti nejakú métu? Miesto z ktorého by si si rada skočila?

Tieto činnosti mi chodia do života spontánne. Nedávno som letela malým štvormiestnym lietadielkom ponad Žilinu a okolie. Za to vďačím opäť rodine.

Navštívila si aj Island. Za akým účelom a čo ťa v tejto krajine upútalo?

Dva dni pred Vianocami som zavolala kamarátke, ktorá tam v tom čase pracovala v Reykjaviku, či môžem prísť. Zbalila som veci, sadla na autobus do Budapešti a odtiaľ som letela na Island. Veľmi sa mi páčili vodopády, gejzíry a výstup na ľadovec.

Zažila si na svojich cestách svetom príhodu, ktorá ti zostala natrvalo v pamäti?

V chorvátskom Tisne nám cez noc zmizla z plachetnice bytová mačička Choky. Dala som vytlačiť plagáty s jej fotkami a popisom. O pár dní sa mi ozvala milá rodinka, že ju videli, ale schovala sa. Vedeli sme teda, že žije, po piatich dňoch som ju cez noc uvidela ako naskakuje do prázdnej loďky pár metrov od nás. Tam som ju našla, veľmi sme sa tešili.

V Londýne sa mi páčil okamih, keď sme v blízkosti vianočných trhov prechádzali okolo pouličného hudobníka. Okoloidúca pani začala spievať nahlas pieseň, ktorú hral na hudobnom nástroji. Zapojila aj nás a všetkých naokolo, ľudia sa rozospievali a roztancovali.

Ale ty máš zážitkov určite viac. Spomenieš si ešte na niektoré?

Vo francúzskom Saint-Étienne ma očarila atmosféra na futbalovom štadióne počas zápasu Slovensko - Anglicko. Hľadisko bolo plné fanúšikov, spevu a radosti. Počuť spievať 35 000 anglických fanúšikov bol úžasný zážitok, tisíce slovenských sa taktiež nenechalo zahanbiť.

V autobuse z Bratislavy do Banskej Bystrice odmietol vodič zobrať staršiu pani s malým psíkom. Psík nemal náhubok. Vyjadrila som sa, že je vzadu ešte miesto a tam taký psík nebude vodiča vyrušovať. V tom sa ozvali aj ostatní ľudia, nech vodič staršiu pani so psíkom pustí. Nakoniec súhlasil. Dnes už do autobusu nepúšťajú bez náhubku ani ľudí.

Ako tráviš svoj voľný čas, máš nejaké hobby?

Stretávam sa rada s rodinou a blízkymi, doprajem si prechádzky na slnku, v prírode, cestujem, pracujem, hrám tenis, šachy, čítam knihy, športujem, prekonávam výzvy, pomáham, užívam si aj ničnerobenie a žijem tu a teraz.

Tvoje životné motto, obľúbený citát?

Tých je veľa. Na dnes sa mi páči tento : „Radosť je zdravím duše.“ — Aristoteles

Tagy príbehu

Viac príbehov z archívu