Chce byť sám - sám sebou

Charizmatický muž v najlepších rokoch Andy Sebastián Morávek sa narodil v Skalici. Vyštudoval Strednú odbornú školu spoločného stravovania na Mikovíniho ulici v Bratislave. Určitý čas pracoval aj v zahraničí ako kuchár. Jeho životný štýl by sa dal charakterizovať ako freestyle.

‍Aké si mal detstvo a kde si ho prežil?

Podobnú otázku mi doteraz nikdy nikto nepoložil. To je milé. Vyrastal som v maličkom pútnickom meste na Záhorí. Paradoxne, napriek tomu, že mám pomerne ortodoxne katolícky orientovaných mnohých členov rodiny, moji rodičia ma nedali pokrstiť a nechali na mne, aby som si formoval postoje k viere a cirkvi. Detstvo som mal nádherné, priam idylické. Mám krásne spomienky aj napriek tomu, že sme sa pomerne často sťahovali. V mojich šiestich rokoch sa zo mňa stal Bratislavčan. Tu už som rástol v okruhu troch sesterníc a ďalších dievčat z ulice. To zrejme spôsobilo, že dodnes si na kamarátskej aj ľudskej báze rozumiem skôr so ženami.

‍Netajíš sa tým, že si mal v minulosti problém so zákonom. Poučil si sa z tejto životnej skúsenosti?

Áno, ale nie tak, ako by si asi očakával (Smiech). Ja som extrémne prispôsobivým človekom. Čas vo vyšetrovacej väzbe som využil maximálne účelne. V istom zmysle som rád, že som tým celým prešiel. Vnímam to ako skúsenosť. Samozrejme, tie činnosti, ktoré slovenský zákon na rozdiel od zákonov takmer všetkých okolitých štátov neakceptuje, som z môjho portfólia vyradil. Pretože išlo v podstate o nezákonnú formu podnikania. Stal som sa otrlejším voči určitým útokom okolia. A ešte hlasnejšie než predtým sa staviam za to, čo je podľa mňa správne bez ohľadu na to, čo si o tom slovenské právo myslí. Navonok sa podriaďujem zákonu krajiny, v ktorej žijem, ale moje svedomie riadia karmické princípy, nie oligarchami presadené (niektoré) nezmyselné paragrafy.

‍Čím sa živíš v súčasnosti?

Aktuálne mám skôr pasívny príjem z minulých činností. Ale som aktívnym profesionálnym copywriterom, píšem na zákazku o čomkoľvek. Sprostredkujem ženám jednoduché a diskrétne príležitosti zárobku v oblasti zábavného a erotického priemyslu. Neženiem sa za príjmom, nepotrebujem to. Mám v živote také fázy, momentálne som v tej pokojnejšej.

‍Pracoval si aj v zahraničí?

Celkovo bezmála na päť rokov sa mojím domovom stalo postupne Nemecko, Švajčiarsko a nakoniec Taliansko. Totiž vtipnou zhodou okolností je zo mňa vyučený kuchár. A s týmto remeslom v rukách a/alebo na papieri sa človek uživí vždy a všade.

‍Účinkuješ v rôznych televíznych projektoch. Prezraď nám o tom viac.

Účinkovanie ma baví od momentu kedy mi bolo ponúknuté stvárniť postavu osobného strážcu v seriáli Druhý dych. Bola to úžasná skúsenosť. Odvtedy sú to len menšie postavy v Policajných prípadoch a Take me out. Ako malý chlapec som sníval o tom byť hercom. Napriek tomu, že som v hĺbke duše plachý, mám rád pozornosť a nehanbím sa za to.

‍Napísal si a vydal knihu Radodajka. Kde a v akej forme sa predáva?

Opravím ťa, editoval a vydal. Netvrdím, že napísal. No a vydal som ju najprv ako e-knihu. Až keď sa veľmi rýchlo stala hitom, podujal som sa aj na tlačenú verziu. Kúpiš ju v ktoromkoľvek online kníhkupectve a bezkonkurenčne najvýhodnejšie na rovnomennom webe.

‍Hovoríš o sebe, že si aj bloger. O čom sú tvoje blogy a kde si ich môžeme prečítať?

Moje blogy sú o mojom živote, o tom, čo sa deje okolo mňa, čo sa ma osobne dotýka. O mojich postrehoch zo sveta, postojoch k životu. Primárna blogová stránka nesie moje meno, ergo AndyMoravek.sk. No píšem aj na témy z oblasti erotiky, sexu a hlavne sexbiznisu na Slovensku, keďže v tej brandži takmer 20 rokov pôsobím. Tieto blogy si môžeš prečítať na stránke profesionalky.sk.

‍Si mnohonásobným darcom krvi. Čo ťa k tomu vedie?

MHD zadarmo (Smiech). Avšak tú už mám v Bratislave päť rokov a v darovaní krvných doštičiek pokračujem. Aktuálne mám diamantovú plaketu za 80 odberov. Mám z toho dobrý pocit a tiež fantastickú kontrolu nad kondíciou mojej krvi. Rád robím veci, z ktorých mám dobrý pocit a naopak - nerobím veci, z ktorých mám pocit v akomkoľvek zmysle negatívny. Nechcem a nemusím ich robiť. Najnovšie som sa takto postavil k celoplošnému znásilneniu - pardon, testovaniu.

‍Ako by si charakterizoval sám seba?

Čo keby si na túto otázku odpovedal ty? (Smiech). Otázky tohto typu nemám zvlášť v obľube, ale skúsim. Najmä nepodriaďujem moje chovanie a život tomu, čo si kto o mne myslí. Vnímam sám seba ako človeka, ktorý je na svete v prvom rade na to, aby urobil spokojným seba samého. Vďaka bohu a pri všetkej pokore, podarilo sa mi nastaviť si život tak, ako som ja chcel. Chovám sa voči ľuďom tak ako chcem, aby sa oni správali ku mne. Primárne to znamená, nech dajú všetci svätý pokoj mne rovnako, ako ho dávam ja im. Mám hlbokú vieru v karmu a podľa toho žijem.

‍Tvoje záľuby vo voľnom čase?

Písanie, fotenie, prechádzky, pozeranie seriálov a navštevovanie najbližšej rodiny na Záhorí.

‍Čo by si chcel v živote dosiahnuť, aké máš plány do budúcnosti?

Plány, ak vôbec nejaké mám, si robím iba krátkodobé. Aktuálne riešim vlastné bývanie v Bratislave, keďže ostatné dva roky som žil v Košiciach. Mojím všeobecným životným plánom je venovať sa tomu čo ma baví, byť spokojný, tešiť sa zo života. Mať čisté svedomie. Vo veľkej miere sa spolieham na môjho anjela strážneho. Ten najlepšie vie, čo je a bude pre mňa dobré. Plánovanie preto nechávam viac-menej na ňom. Funguje to.

‍Čo sa ti na Bratislave páči resp. čo by si zmenil na meste v ktorom žiješ?

Aj kvôli tomu, ako Bratislava na slovenské pomery úžasne rastie a vyvíja sa, som sa sem z východu vrátil. Zbožňujem fakt, že tu všade niečo pribúda, mení sa. Nemám na mysli iba stavby, ale aj parky, infraštruktúru atď. V tomto je hlavné mesto Slovenska jedinečné a bezkonkurenčné. Páčil by sa mi rozvoj koľajových tratí  ako formy najzmysluplnejšej dopravy po meste, ale aj celkovo.

‍Máš nejaký životný vzor, idol?

Nemám. Neinklinujem k vzorom a k moderným motiváciám. Vnímam tieto fenomény tak, že človeka úplne zbytočne a často v konečnom dôsledku kontraproduktívne za niečím ženú. To je úplne proti celej mojej životnej filozofii. Na druhej strane rešpektujem, ak to niekomu pomáha.

‍Tvoj obľúbený citát, motto, životná filozofia?

Je ich viac. Takou zásadnou je však výrok L. N. Tolstého, ktorý údajne povedal niečo s čím sa absolútne, bezvýhradne stotožňujem a čo je svojím spôsobom podstatou mojej existencie: "Chceš byť šťastný? Buď."

‍