Bola augustová nedeľa, horúci podvečer. Pozrel som si vystúpenie židovskej hudobnej skupiny na Hviezdoslavovom námestí v rámci Staromestského kultúrneho leta 2019. Po vyhotovení fotodokumentácie z tohto podujatia som sa pobral domov. Neďaleko sochy najznámejšieho slovenského spisovateľa sedel dlhovlasý muž. Na kuse látky mal pred sebou rozložené pestrofarebné ornamenty z lyka a paličiek. Zaujalo ma to a tak som ho oslovil či si môžem urobiť pár fotografií. Pritom som sa snažil dozvedieť o ňom čo najviac informácií.
Päťdesiatročný Andrej je rodák z Bratislavy. Priezvisko mi nechcel povedať. Od svojich osemnástich rokov žije v Kolumbii, v malej dedinke neďaleko mesta Santa Marta. Hovoril lámavou slovenčinou, ale rozumel mi všetko. Za svoj život precestoval takmer celý svet. Najradšej spomína na cestu bicyklom zo Strednej Ameriky až po južný cíp Chile. Slovákov považuje za stále zamračených ľudí, uzavretých do seba. Ornamenty, ktoré sa asi snažil predať, boli indiánske a každý z nich mal nejaký význam. Po chvíľke sme sa rozlúčili podaním rúk a úsmevmi na tvárach.