Moje meno je Denisa Havrľová, pochádzam z Očovej. Prvé dva mesiace života som strávila v inkubátore. Pri narodení moja hmotnosť nepresahovala 1,5 kg. Moji rodičia, slovenskí rómovia, ma porovnávali s kilovým balením soli. To, že som prežila považujú za zázrak.
Po ukončení základnej školy rozhodol môj otec, že pôjdem za hodinárku. Vraj ma k tomu predurčuje moja subtilná postava a v bielom plášti mi to pristane. Po pol roku práce v hodinárstve prišiel rok 1989, rok zmien v bývalom Československu a jasom odišla z práce. Mojou túžbou bolo študovať umenie. Osud mi doprial, že som v živote stretla ľudí, ktorí mi dopomohli tento cieľ naplniť. Spisovateľka Daniela Hivešová-Šilanová ma dostala na Strednú umeleckú školu v Košiciach, kde som vyštudovala herectvo a fotograf Tibor Huszár na Akadémiu umení v Banskej Bystrici, kde bola mojou triednou profesorkou česká režisérka, dokumentaristka Olga Sommerová.
Vyštudovala som réžiu dokumentárneho filmu, získala titul Mgr. Art., a tým sa mi splnil môj Slovenský sen!