Láska ide cez žalúdok

Petra Kurucová sa narodila v Bratislave, v mestskej časti Ružinov, kde aj vyrastala. Po tom, ako absolvovala základnú školu začala navštevovať Strednú školu obchodu a podnikania v Petržalke, hoci pôvodne chcela ísť na zdravotnícku. Aktuálne pracuje v banke a časom uvidí, kam ju vietor zaveje.

Chcela by si prežiť svoje detstvo niekde inde a inak?

Moje detstvo bolo krásne. Rodičia sa mne i môjmu mladšiemu bratovi stále venovali. Boli tu pre nás keď sme potrebovali pomoc s učením a  pravidelne nám vymýšľali rôzny program. Často sme chodili spolu so starými rodičmi do prírody. Zbierali sme hríby, chodili na výlety, kúpaliská a do ZOO. Mám na detstvo naozaj nádherné spomienky. Jediné čo by som zmenila a čo sa budem snažiť raz dať svojim deťom je podpora, aby sa nebáli do čohokoľvek pustiť, splniť si sny a rozvíjať ich zdravé sebavedomie.

Prečo si sa rozhodla pracovať v bankovom sektore?

Nebol to plán. Po strednej škole som sa chcela proste len zamestnať. Najprv som začala  brigádovať ako pomocná sila v kuchyni, aby som mala nejaký príjem a popri tom som si hľadala stálu prácu. Bolo to riadne náročné. Máš čerstvých 20 rokov, žiadne pracovné skúsenosti a zamestnávatelia vyžadujú toho naozaj veľa. Jeden zamietavý pohovor za druhým a preto som ostala prekvapená, že ma prijali.

Spomenieš si na zaujímavú príhodu z práce?

Vždy sme boli na pobočke veselý kolektív, veľa sme sa zabavili a nasmiali, hoci išlo o vážnu prácu s peniazmi. Nezabudnuteľnou príhodou však pre mňa je bankový prepad, z ktorého som sa dlho spamätávala. O tom by som tu však nerada hovorila.

Tvoje najobľúbenejšie hobby?

Jednoznačne cestovanie, hoci sa paradoxne bojím lietania. Vždy sa však premôžem a vydám sa na cestu. Svet je veľký a nádherný, preto sa nevraciam na tie isté miesta, ale vždy volím inú krajinu. Naplánujem si čo chcem v danej krajine vidieť, zažiť a ochutnať. Ďalšie moje koníčky sú jednoznačne varenie, pečenie a ochutnávanie dobrých jedál. Preto som nedávno absolvovala  kurz varenia zameraný na francúzsku kuchyňu. Asi by som k tomu len dodala slávnu a pravdivú vetu: Láska ide cez žalúdok.

Ktorý tvoj cukrárenský výrobok by si mi odporučila?

Zrejme cheesecake. Už som ich v živote upiekla celkom slušný počet a existuje ich neskutočné množstvo druhov. Takisto sa dá parádne vyhrať aj so zdobením, proste kreativite sa medze nekladú.

Čo ty a šport?

Už na škole ma bavili skôr kolektívne športy. Som súťaživý typ a mám rada ľudí. Zdvíhanie činiek v posilňovni nie je veľmi pre mňa. Ako dieťa som chodila na tanec, k čomu by som sa rada vrátila. V dospelosti som určitý čas chodila na box, zoznamovala som sa aj s behom, ale kvôli zdravotným problémom som to nechala. Momentálne objavujem čaro jógy.

Hovorila si mi, že rada cestuješ. Kde sa ti najviac páčilo a prečo?

Každé miesto malo svoje čaro a bolo niečím výnimočné. Najviac sa mi však páčilo na Srí Lanke. Bolo to prvý krát čo som bola v Ázii a mala som pocit, že som vstúpila do úplne iného sveta. Precestovala som značnú časť ostrova, kde boli krásne pláže a more, čajové plantáže, Budhove chrámy, rôzne divoko žijúce zvieratá a mnoho úžasných vecí. Treba proste ísť, vidieť a zažiť.

Tvoj obľúbený cudzí jazyk?

Momentálne sa venujem učeniu angličtiny, vzdelávam sa sama, takže musím byť na seba prísna. Vyčleňujem si čas na učenie a plne sa sústreďujem na učivo. Zistila som však že mi chýba prax, komunikácia a preto som si našla lektorku, s ktorou raz do týždňa konverzujem. Vidím pokroky a to mi robí radosť.

Ako a kde tráviš svoj voľný čas?

Najviac s priateľom, buď si užívame domácu pohodu alebo sa vyberieme niekde do prírody na výlet, poprípade spolu  bicyklovať, alebo si sadnúť na dobrú kávu. Ďalej s rodinou, niekedy sa len tak rozprávame alebo hráme spoločenské hry. Nesmiem zabudnúť na svoje dobré kamarátky, s ktorými si občas vyrazím von. Tiež som občas len jednoducho doma a učím sa angličtinu, alebo niečo dobré varím, pečiem.

Čo ti chýba v Bratislave resp. si v tomto meste spokojná?

Hneď prvé mi napadlo more/smiech/. Ale keď mám seriózne odpovedať tak mi chýba metro a vadí katastrofálny stav dopravy. Pozitívne však vnímam, že nám pribudli kvalitné street foody s pestrou ponukou a tiež niektoré oddychové zóny. V globále mám Bratislavu celkom rada.

Máš svoj životný cieľ, ktorý by si chcela dosiahnuť?

Mám, ale iba taký skromný – pritom si však uvedomujem že to nie je každému dopriate. Môj cieľ je mať rodinu a žiť tak, aby som bola spokojná a šťastná ja a aj najbližší okolo mňa. Aby som cítila že mám okolo seba veľa lásky a mohla ju dávať stonásobne späť.

Ako by si charakterizovala sama seba?

Napadajú mi slová ako ukecaná, veselá, priateľská, nápomocná, kreatívna a rodinne založená.

Tvoje životné motto, obľúbený citát?

Mám rada hlášku z filmu Forrest Gump:

Život je ako bonboniéra, nikdy nevieš čo ochutnáš.

‍