Režisérka a scenáristka

Martina Pivovarníková je absolventka filmovej školy. Počas štúdia sa našla najviac v úlohe scenáristky, kde pocítila priestor vytvárať si vlastné svety a obrazy reality. Študovala na Akadémii umení v odbore Filmová scenáristika a réžia. Patrí k tým šťastlivcom, ktorí majú jasno v tom, čomu sa chcú v živote venovať. Je rodená Košičanka. Žila v Gelnici, malom okresnom meste, z ktorého jej najviac chýba príroda a komunitný život. Bratislava jej však poskytla domov a priestor na prácu. Potrebu komunity kompenzujú ľudia z jej pracovnej oblasti. K srdcu jej prirástla aj Banská Bystrica, v ktorej žila a podnikala počas vysokej školy. Hovorí, že sa cíti doma kdekoľvek. Verí, že domov si tvoríme my a ľudia okolo nás.

Čo alebo kto ťa priviedol k filmovej tvorbe?

Ako malá som inklinovala k rôznym umeleckým druhom a v mnohých som sa vedela prejaviť. V ničom som však nezotrvala, pretože som pociťovala nedostatok toho iného. Pokúsila som sa spojiť dva smery naraz prostredníctvom muzikálového herectva, no rýchlo som pochopila, že je to mimo moju komfortnú zónu, aj keď som vraj mohla byť dobrá. Hlásila som sa aj na štúdium fotografie, chcela som sa vyjadrovať obrazom, ale fotkou som to nedokázala tak, ako to bolo v mojej hlave. Filmová škola zmenila môj život z nevytrvalého skúšania na absolútny životný sen. Film ako umenie umení ponúka mnohé vyjadrovacie prostriedky.

Aké scenáre si doteraz napísala, ktoré boli použité vo filmových a televíznych dielach?

Napísala som scenáre, ktoré sa ešte len realizujú a niektoré, ktoré majú pred sebou ešte dlhú cestu. Pre produkčnú spoločnosť  Filmpark pracujem na adaptácii slovenskej knihy, pretváram ju do podoby viacdielneho večerného seriálu. Pracujem na dokumentárnom filme o téme ženského futbalu s producentkou Monikou Korenčiovou. Mám v pláne dokončiť dokumentárny snímok o tradičnom japonskom karate vo vlastnej produkcii. Zatiaľ som napísala dva celovečerné hrané scenáre, ktoré ešte bojujú s otázkami financovania. V súčasnosti je autorská tvorba niečo, čomu sa venujem po nociach. Na moje výtvory narazíte najviac na internete. Príbehy žijeme všade, nie len v kine či televízii, preto som sa našla aj v reklame a marketingu. Tie mi zas prinášajú rozmanité skúsenosti a pohyb v zaujímavej komunite ľudí.

‍Čo by si chcela v tomto obore dosiahnuť?

Obklopiť sa ľuďmi, ktorí to cítia rovnako a napĺňa ich vytvárať stále nové veci. V dnešnej dobe automatizácie to začína byť vzácne. Spolupracovať na zaujímavých projektoch a tešiť sa z každého dobrého výsledku.

‍Na ktorý svoj scenár si najviac hrdá a prečo?

Práca scenáristu nie je len o písaní. Patrí k nej najmä dôsledná štúdia prostredia, kedy sa stotožňujeme s dejom, životom charakterov a niekedy sa nimi na istú dobu stávame. Pretože ak neviem vždy a za každých okolností, čo môj charakter cíti, neviem ako bude reagovať na situáciu ktorú v scenári vybudujem, teda neprinášam autenticitu. Som hrdá na scenáre, vďaka ktorým som sa mohla stať inou osobou a videla svet cudzími očami. Som vďačná svojej práci za rozmanitosť ktorú prináša môjmu životu a za to, že ma motivuje sa stále vzdelávať v nových oblastiach.

Aký by mal byť dobrý scenár?

Ak dostane šikovný pekár kvalitnú múku, upečie chutný chlieb. Ale čo ak je to babrák? Dobrý scenár nie je hotové dielo. Je to o dôslednej spolupráci so vzájomným porozumením. Ako by mal teda vyzerať dobrý film? Z môjho pohľadu by mal obohatiť diváka o skúsenosť, ktorú doteraz nemal a vyvolať v ňom otázky.

Ktorá svetová osobnosť ťa inšpiruje v osobnom alebo pracovnom živote?

Takých je mnoho, ovplyvňuje to aj téma na ktorej práve pracujem. Ak by som však mala vypichnúť jedného, Federico Fellini, ktorý je v kinematografii považovaný za jedného z najväčších umelcov v dejinách, je pre mňa veľkým vzorom. Dnes ma inšpiruje aj Paolo Sorrentino, ktorý nasleduje maestrov štýl.

‍Čo robíš vo voľnom čase? Aké máš záľuby?

Mám to šťastie, že sa dokážem uživiť svojimi záľubami. Všetok čas teda venujem filmu, reklame a audiovízii a okrem toho si vytrvalo platím permanentku do fitka, kde by som už rada zašla.

Tvoje životné motto?

Žiť život s radosťou.

Napadá ťa ešte niečo na čo som sa nepýtal?

Napadá mi poďakovať ti. V tejto oblasti tvorca obvykle stojí v zákulisí, preto je čarovné, ak si jeho prácu niekto všimne.

‍

‍