S Rudim na cestách

Čítať článok
Anton Zorád
Čítať príbeh

Zuzana Mathéová je  medzinárodne certifikovanou delfínoterapeutkou. V spolupráci so zahraničným inštitútom delfínoterapie,  pôsobí už 10 rokov v Turecku. Pôsobila tiež v Rumunskej Konstante a v Grécku. Je členkou vedeckého tímu v Rumunskom  delfináriu.

Vyštudovala špeciálnu pedagogiku pre sluchovo postihnutých a športovú kultúru na UK v Bratislave.  Ako inštruktorka prístrojového potápania PADI pôsobila 7 rokov v Egypte, kde viedla kurzy potápania a terapie pre telesne postihnutých.

Je absolventkou zvukoterapie a liečitelkou zvukov tzv. soundhealingu v Peter Hess Institute vo Viedni a na Slovensku vykonáva masáže tibetskými miskami, gongové kúpele a meditácie nielen pre inak obdarených. Terapie sprevádza v slovenčine, nemčine, taliančine a v angličtine.

Narodila sa v Bratislave v Dúbravke, kde momentálne žije a kde má rovnako svoju bázu, kam sa vracia zo svojich ciest a van lifu. Počas roka cestuje s klientmi na delfinoterapiu, na Slovensku poskytuje zážitkové jazdenie na koňoch. Najnovšie má priestory v Bratislave,  v nich vykonáva zvukoterapiu . Stretnete ju aj na ZŠ, kde vyučuje nemecký jazyk a špeciálnu pedagogiku.

Zuzka, ty pochádzaš z Bratislavy, prežila si tam aj svoje detstvo.  Aké školy si navštevovala a kde si ich absolvovala?

Moja obľúbená časť Bratislavy je Dúbravka, kde som sa narodila a vychodila základnú a strednú školu. Vyštudovala som Univerzitu Komenského so zameraním špeciálny pedagóg  pre sluchovo postihnutých a telesnú výchovu. Stáže  som absolvovala hlavne vo Fínsku.

Aké si mala detstvo a aké bolo tvoje prvé zamestnanie?

Letné prázdniny som zbožňovala, prežívala som ich celé dva mesiace u babky na Považí v Plevníku - Drienovom.  Každý deň sme boli aj so sestrou v prírode pod lesom,  na futbalovom ihrisku a dokonca sme sa občas pásli kravy. Príroda, voda a šport boli samozrejmosťou.

Mojím prvým zamestnaním - brigádou bol plavčík a potápač záchranár na Slnečných jazerách v Senci. Počas vysokej školy som učila na učilišti pre sluchovo postihnutú mládež . Počas stáže vo Fínsku a na ZŠ aj s mentálne znevýhodnenými umelcami. Ďalej som pôsobila v Egypte ako potápačská inštruktorka a na Sicílii ako sprievodca cestovného ruchu a potápačská inštruktorka. V Bratislave istý čas pre IBM a vo firme Henkel. Našťastie už som nezávislá a podporujem naše detičky inak obdarené  počas delfínoterapií v bazéne.

Zaujala si ma v zábavnej televíznej Inkognito, v ktorej ináč úspešní hádači neuhádli tvoje povolanie. Akú skúsenosť si získala účinkovaním v tomto formáte?

Našťastie neuhádli moje povolanie, ktorým je už desiaty rok delfínoterapia. Honorár putoval jednej rodinke ako príspevok na delfínoterapiu. Pri účinkovaní som stretla zaujímavých ľudí, priateľstvo s nimi trvá dodnes.

Kedy a ako si sa rozhodla pre povolanie delfínoterapeuta?  Čo zahŕňa táto terapia a ako prebieha?

Od detstva  som snívala a vedela, že budem s delfínmi pracovať.  V 14- tich rokoch som začala s prístrojovým potápaním. Priviedol ma k tomu otec, ktorý závodne plával a mal veľmi rád francúzskeho oceánografa Jacques  Cousteaua. Mal od neho všetky knihy,  ktoré som čítala a chcela som sa už vtedy potápať.  Potápanie sa mi spája s mojou prvou láskou. Cesta k delfínom bola dlhá. Prvé stretnutie s delfínom bolo v delfináriu  vo Fínsku. Vonku bolo mínus 35 stupňov a ráno som počas nejakého štátneho sviatku klopkala na dvere delfinária v Tampere. Vybavili mi to učitelia z miesta, kde som vtedy učila nemčinu, angličtinu a telesnú výchovu. Mláďatko delfína malo  3 roky a volalo sa Leevi. Leeviho som potom stretla o 24 rokov neskôr v Grécku. Delfín vysielaním ultrazvukových vĺn pôsobí hlavne na harmonizáciu našich mozgových hemisfér a môžu sa vytvárať aj nervové prepojenia. Cieľová skupina sme my všetci, ale hlavne deti s Downovým syndrómom, autizmom, s rôznymi genetickými syndrómami, či ľudia s úzkosťami a postkovidovými  ťažkosťami.

Koľko vás je na Slovensku, v Európe na svete? Máte nejakú medzinárodnú asociáciu?

Na Slovensku som jediná a na celom svete je nás asi 40. Som jediná, ktorá to robí naplno ako hlavnú profesiu.

V ktorých krajinách praktizuješ toto povolanie? Čo ťa v nich najviac zaujalo?

Začiatky boli v Egypte v Eliate, kde ako jediný delfín, bola to samička, pomáhala aj dospelým. Neskôr to bol Krym a Turecko, kde máme celoročnú prevádzku. Belek, Antálya a momentálne Kemer. Spomeniem aj rumunskú Konstantu, otvorili sme aj Grécko a momentálne sme činný iba v Turecku.

Ďalšou tvojou aktivitou je potápanie. Spájala si ho aj s profesiou?

Potápam už 33 rokov. Ako inštruktor prístrojového potápania PADI som učila v Egypte, na Sicílii a momentálne učím už iba privátnych klientov na Slovensku.  Občas vycestujem za slanou vodou k moru.

Viem o Tebe, že robíš aj s koníkmi. Spájaš nejako tieto terapie?

Na Záhorí ponúkame s kamarátkou zážitkové jazdenie na koňoch hlavne pre mojich klientov z delfínoterapie. V Taliansku, iba deväť hodín autom z Bratislavy do Pesara, poriadam  kurz neverbálnej komunikácie s koňom pre jednotlivcov alebo firmy ako team buildingy a to u Forlani Quater Horses. Spájam ich aj so zvukoterapiou na pláži. Na miestnom ranči mám vlastného koňa paint horsa. Sustredíme sa na reining. Po príchode na Slovensko po delfínoterapii ostávame s deťmi v kontakte a pokračujeme so zvukoterapiou, alfa ležadlom a s koníkmi. Udržujeme si priateľstvá a pracujeme na tom, čo sa udialo pri delfínoch.

Čo robíš najradšej vo voľnom čase, teda ak pri tvojich aktivitách nejaký vôbec máš?

Delfíny, masáže, zvukoterapie, učenie na ZŠ - všetky aktivity sú prepojené a nadväzujú jedna na druhú. Často to spájam s cestovaním, ktoré zbožňujem a rada šoférujem moje auto , ktoré som si prestavila na obytnú dodávku. V nej spím, varím, sprchujem sa vonku, mám aj kúrenie, vodu,  vozím si gongy a tibetské misky. Jazdím za klientami na Slovensku alebo v zahraničí. Pár sezón som bývala priamo v areály delfinária, kde som si varila a poobede vyrazila autom na pláž. Milovala som prespávanie v noci na plážach a ráno sa vracala späť do delfinária. Ak mi zostane voľný čas, hneď  vyrážam autom na cesty, často do Talianska za koňom.

V ktorej krajine by si chcela žiť, keby si si mohla vybrať a prečo práve tam?

Moja obľúbená zem je Sicília a najkrajšie mestečko Taormina. Nedávno som bola na Seycheloch, kde sa budem pravidelne vracať. Spomeniem a odporúčam aj Novy Sad v Srbsku, kde som strávila niekoľko mesiacov, ktorý sa podobá veľmi Bratislave. Na potápanie je výborný Egypt. Najradšej by som bola v južnejších oblastiach, hlavne aby tam bolo teplo a morská voda.

Som skôr nomád a s mojou dodávkou, ktorú volám Rudi sa presúvam na rôzne miesta a do rôznych krajín. Okrem Talianska to bolo  Grécko, kam sme cestovali do delfinária.  

Povolanie delfínoterapuetka ako povolanie sa ti splnilo.  Máš ešte nejaké iné sny?

Sen pracovať s delfínmi sa mi splnil do bodky pár dní pred mojimi okrúhlinami. Čakala som naň 30 rokov. Vždy som si vravela buď v 40-tke prestanem pracovať alebo budem robiť to čo sa mi páči a na čo sa hodím. Pracujem naďalej, ale intenzívne s pocitom slobody a s tým, že niečo robím pre druhých. Milujem sa vzdelávať, momentálne si robím kurz inštruktora jogovej terapie a pohrávam sa s myšlienkou učiť sa hrať na saxofón.

Moja klasická otázka na záver. Aké je tvoje životné motto resp. obľúbený citát?

„ Najvytrvalejšou a najnaliehavejšou otázkou živote je : Čo robíš pre ostatných?“

Martin Luther King

Tagy príbehu

Viac príbehov z archívu