Spiatočný lístok

Keď sa chce starý otec vrátiť do svojho detstva, musí ísť  na železničnú stanicu a kúpiť si cestovný lístok na vlak. Pýtate sa ako sa dá vlakom vrátiť do detských rokov? Veľmi jednoducho.

Ten vlak, ktorým som sa rozhodol cestovať bol vyrobený v polovici 20-teho storočia a ťahala ho parná lokomotíva akú dnes môžeme vidieť v animovanom seriály Lokomotíva Tomáš resp. Thomas and friends. Môj vnuk slovensko-keňského pôvodu jej hovorí Hiro, táto však nebola vyrobená v Japonsku ale v Českej republike. Usadil som sa v prvom vagóne hneď za veľkým Hirom a sníval s otvorenými očami o mojom detstve ako som cestoval vlakom za starými rodičmi.

Dodnes si pamätám na jednu príhodu z tohto romantického obdobia. Moja teta mala vo veľkom plechovom vedre melón a nenapadlo ju nič lepšie ako odložiť ho nad hlavu neznámeho spolucestujúceho, ktorý sedel oproti nám. Počas jazdy musel rušňovodič náhle a nečakane zabrzdiť a zotrvačná sila prevrhla plechovú nádobu, z ktorej vypadol melón rovno na hlavu spomínanému pánovi. Na šťastie mal dosť tvrdú hlavu a po malom ošetrení krvácajúcej rany bolo všetko v poriadku. My sme potom ešte pár rokov spomínali na túto príhodu a bavili sa na nej. Neviem prečo, ale prišlo nám to vtipné.

Spomienky a nostalgia patria k ľudskému životu a preto som si kúpil spiatočný lístok do minulosti. Pozeral som sa cez okno z vlaku môjho detstva a na chvíľu sa v myšlienkach stal malým chlapcom, lebo život nám spiatočný lístok nepredá.

‍